Multilingual Illustrated DVD [Tutorial]

Biologicky povedané, "vývin človeka sa začína oplodnením," keď žena a muž spolu skombinujú 23 svojich chromozómov spojením pohlavných buniek.

Pre ženskú pohlavnú bunku, ktorá sa bežne nazýva "vajíčko", je správny termín oocyt.

Podobne, mužská pohlavná bunka je známa ako "spermia", ale uprednostňuje sa názov spermatozoón.

Po uvoľnení oocytu z vaječníka ženy v procese, ktorý sa nazýva ovulácia, sa oocyt a spermatozoón spoja v jednom z vajíčkovodov, často nazývaným i Fallopiova trubica.

Vajíčkovody spájajú vaječníky ženy s jej maternicou.

Výsledné jednobunkové embryo sa nazýva zygóta, čo znamená "spútaní alebo navzájom spojení".

46 chromozómov zygóty predstavuje jedinečnú prvú verziu úplného genetického plánu nového jedinca. Tento originálny plán spočíva v tesne zvinutých molekulách zvaných DNA. Obsahujú inštrukcie na vývin celého tela.

Molekuly DNA pripomínajú skrútený rebrík známy ako dvojitá špirála. Priečky rebríka sú tvorené párovými molekulami, alebo bázami, ktoré sa nazývajú guanín, cytozín, adenín a tymín.

Guanín sa spája výlučne s cytozínom, podobne ako adenín s tymínom. Každá ľudská bunka obsahuje približne 3 miliardy týchto bázických párov.

DNA v jednej bunke obsahuje tak veľa informácií, že ak by mali byť zaznamenané písaným slovom, len jednoduchý záznam prvého písmena každej bázy by si vyžadoval viac než 1,5 milióna strán textu!

Ak by sme ich položili jednu za druhou, DNA v jednej jedinej ľudskej bunke by merala 3 1/3 stopy alebo 1 meter.

Ak by bolo možné rozmotať všetku DNA vo vnútri 100 biliónov buniek dospelého človeka, zaberala by viac než 100 miliárd kilometrov. Je to vzdialenosť od Zeme k Slnku a späť 340-krát.

Približne 24 až 30 hodín po oplodnení, zygóta ukončí delenie svojej prvej bunky. Prostredníctvom procesu delenia (mitózy) sa jedna bunka rozdelí na dve, dve na štyri a tak ďalej.

Už v takom krátkom čase, ako je 24 až 48 hodín po začiatku oplodnenia, je možné potvrdiť tehotenstvo prítomnosťou hormónu, nazývaného "skorý faktor tehotenstva" v krvi matky.

Do 3 až 4 dní po oplodnení zaujmú deliace sa bunky embrya guľovitý tvar a embryo sa teraz nazýva morula.

Do 4 až 5 dní sa v tomto zhluku buniek vytvorí dutina a embryo sa následne nazýva blastocysta.

Bunky vo vnútri blastocysty sa nazývajú vnútrobunková masa, z ktorej sa vyvinie hlava, telo a iné štruktúry, pre vyvíjajúceho sa človeka životne dôležité.

Bunky vo vnútri vnútrobunkovej masy sa nazývajú embryonálne kmeňové bunky, pretože majú schopnosť vytvárať všetky z viac než 200 druhov buniek v ľudskom tele.

Po putovaní dole vaječníkom, sa skoré embryo uhniezdi vo vnútornej stene matkinej maternice. Tento proces, nazývaný implantácia, sa začína 6 dní a končí 10 až 12 dní po oplodnení.

Bunky z rastúceho embrya začínajú produkovať hormón, ktorý sa nazýva chorio gonadotropný hormón, alebo hCG, čo je aj látka, ktorú zaznamená väčšina tehotenských testov.

HCG vedie materské hormóny k tomu, aby prerušili normálny menštruačný cyklus, čo umožní pokračovanie tehotenstva.

Po implantácii z buniek na okraji blastocysty sa vytvorí časť štruktúry, zvanej placenta, ktorá slúži ako medzičlánok medzi materskými a embryonálnymi obehovými systémami.

Placenta poskytuje vyvíjajúcemu sa človeku od matky kyslík, živiny, hormóny a lieky; odstraňuje všetky odpadové látky a zabraňuje materskej krvi, aby sa miešala s krvou embrya ako aj plodu.

Placenta taktiež tvorí hormóny a udržiava teplotu tela embrya a plodu mierne vyššiu než je teplota matky.

Placenta komunikuje z vyvíjajúcim sa človekom prostredníctvom ciev pupočnej šnúry.

Schopnosti placenty zachovávať život sa vyrovnajú jednotkám intenzívnej starostlivosti v dnešných nemocniciach.

Do 1 týždňa vytvoria bunky vnútrobunkovej masy dve vrstvy, zvané hypoblast a epiblast.

Z hypoblastu vzniká žĺtkový vak, ktorý je jednou zo štruktúr, prostredníctvom ktorej matka vyživuje skoré embryo.

Bunky z epiblastu vytvárajú membránu zvanú amnión, v ktorej sa embryo a neskôr plod až do narodenia vyvíjajú.

Do približne 2 a 1/2 týždňa, epiblast vytvorí 3 špecializované tkanivá, alebo zárodkové vrstvy, ktoré sa nazývajú ektoderm, endoderm, a mezoderm.

Ektoderm vytvára viaceré štruktúry, akými sú mozog, miecha, nervy, pokožka, nechty a vlasy.

Endoderma tvorí výstelku dýchacieho systému a tráviaceho traktu, a vytvára časti hlavných orgánov, akými sú pečeň a pankreas.

Mezoderm tvorí srdce, obličky, kosti, chrupavku, svaly, krvné bunky, a iné štruktúry.

Do 3 týždňov sa mozog rozdelí na 3 hlavné časti ktoré sa nazývajú predný mozog, stredný mozog a zadný mozog.

Vývin dýchacieho a tráviaceho systému je v plnom prúde.

Pri objavení prvých krvných buniek v žĺtkovom vaku sa v celom embryu vytvoria krvné cievy, a vzniká trubicovité srdce.

Takmer okamžite po jeho vzniku sa rýchlo rastúce srdce samo v sebe preloží a začínajú sa vyvíjať jednotlivé komory.

Srdce začína biť v 3 týždňoch a 1 dni po oplodnení.

Obehová sústava je prvým systémom tela, alebo skupinou príbuzných orgánov, ktoré dosiahnu stav funkčnosti.

Medzi 3 až 4 týždňami sa objavuje náznak tela a je možné ľahko identifikovať mozog, miechu a srdce embrya popri žĺtkovom vaku.

Rýchly rast spôsobí poskladanie pomerne plochého embrya. Tento proces zapracuje časť žĺtkového vaku do výstelky tráviaceho systému a vytvorí hrudnú a brušnú dutinu vyvíjajúceho sa človeka.